Späť na úvod

Moja vízia

Aby sa nakupovanie nezačínalo autobusom

V malých obciach nášho kraja mizne jedna predajňa za druhou. Najprv skončí obchod, potom prestane chodiť – často predražená – pojazdná predajňa a nakoniec zostane človek odkázaný na to, či ho niekto odvezie do susednej dediny. Pre seniora bez auta to znamená, že bochník chleba stojí mnoho úsilia.

Nie je to okrajová téma. Združenie miest a obcí Slovenska identifikovalo na Slovensku 102 obcí do 500 obyvateľov, ktoré nemajú prístup k základným potravinám – takzvané potravinové púšte. Takmer dve tretiny z nich majú menej než 250 obyvateľov. Práve tie sú v ohrození najviac, lebo bežný obchod sa v nich nikdy neuživí.

Čo s tým chcem robiť

Štyri konkrétne kroky

1

Zistiť, kde presne problém je

Kraj dnes nemá zoznam obcí bez obchodu. Prešovský kraj si ho urobil jednoduchým dotazníkom medzi obcami do 500 obyvateľov a zistil, že bez kamennej aj pojazdnej predajne je 121 obcí s 25-tisíc obyvateľmi. To je práca na pár mesiacov a bez nej sa nedá zmysluplne rozhodovať o ničom ďalšom.

2

Zaviesť krajský príspevok na pojazdné predajne

Funguje to a nie je to drahé. Prešovský kraj vyčlenil na rok 2026 šesťdesiat tisíc eur a podporil 62 obcí, do ktorých dnes chodí pojazdná predajňa aspoň raz týždenne.

3

Podporiť samoobslužné predajne bez personálu

Tam, kde je obyvateľov málo na to, aby uživili predavačku, existuje riešenie: predajňa otvorená nonstop, do ktorej sa vstupuje kartou alebo cez mobil. Investícia je jednorazová, prevádzka takmer bez nákladov. Kraj môže obciam pomôcť s financovaním aj s tým, aby nemuseli začínať od nuly každá zvlášť.

4

Nepozerať sa na obchod izolovane

Prevádzka, ktorá je zároveň obchodom, poštou a výdajným miestom balíkov, sa uživí aj tam, kde by sa samotný obchod neuživil. Kraj má nástroje, ako takéto kombinácie podporiť.

Prečo mi na tom záleží

Hlas dediny v kraji

Chcem byť hlasom dediny v kraji a aj preto mi záleží na potravinovej dostupnosti v Pohronskom Bukovci či v Môlči.

Poraďte mi